Ubytovanie
v SLOVENSKOM RAJI

Slovenský raj je všeobecne známy svojou krásou, množstvom turistických chodníkov, mostíkmi, stúpačkami a rebríkmi, ktoré majú návštevníkom pomôcť prekonať inak nezdolateľné úseky romantických zákutí tohto čarokrásneho národného parku.

Na ceste za spoznávaním krás Slovenského raja a okolitej prírody Vám odporúčame vybrať sa na tieto turistické výlety:

„Na Havraniu skalu a cez stratenský kaňon“

- Stratená – Občasný prameň – Havrania skala – Stratenský kaňon – Dobšinská ľadová Jaskyňa

 

  

 

Náročnosť : nenáročná túra, namáhavejšie sú len strmé úseky výstupu na Havraniu skalu zo Stratenej. V úvode vedie po chodníkoch a lesných cestách. Záverečný úsek, ktorý od Stratenského kaňonu prechádza popri hlavnej ceste, si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá.
Popis trasy : túra predstavuje najpríťažlivejšie časti južnej časti NP Slovenský raj, ktorého vzácne lokality sú v stálej pozornosti ochrancov prírody. Trasa vedie časťou NPR Stratená a vystupuje k PP Občasný prameň. Jej ďalším skvostom je výstup na vyhliadkový vrch Havrania skala. Druhá časť výletu ponúka návrat do Stratenskej doliny, ktorá je súčasťou NPR Stratená, a prechod krátkym a romantickým Stratenským kaňonom. Začneme v Stratenej (805 m) a vydáme sa po zelenej značke (5727) severným smerom. Pôjdeme hore dedinou k cintorínu, neskôr strmo vystúpime cez lúku do lesa. Zárezom medzi Sokolími skalami a vrchom Marčeková sa dostaneme do menej náročného lúčneho terénu. Lesnou cestou pretraverzujeme popod Havraniu skalu k rázcestiu Občasný prameň (960 m), ktorý, ako prezrádza jeho názov, púta nestálosťou svojho výtoku pozornosť už od 19. storočia. Od prameňa sa vyberieme doľava a strmo hore po žlto značkovanom chodníku (8769), až vyjdeme na Havraniu skalu u (1 154 m), najvyšší bod trasy. Tento dominantný skalný vrch na okraji krasovej Lipoveckej planiny je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie. Havrania skala poskytuje ďaleké výhľady na južný Spiš a severný Gemer. Pokračujeme po žltej značke (8769). Zostúpime cez lúčnu Lipoveckú planinu, neskôr pôjdeme po lesnej ceste. V závere zostupu z cesty odbočíme doľava a po strmšom chodníku zídeme na úzku asfaltovú cestu v Stratenskom kaňone v (815 m). Pokračujeme pohodlne po červenej značke (0908). Prídeme k cestnému tunelu a vyberieme sa doprava popri hlavnej ceste. Okolo rázcestia Krivian (820 m) prídeme do cieľového bodu – obci Dobšinská Ľadová Jaskyňa (850 m).

1.Havrania skala výrazná vyvýšenina a významný vyhliadkový bod v centrálnej časti Slovenského raja so strmými skalnatými zrázmi padajúcimi južne až juhovýchodne do doliny Veľkého Zajfu. V skalnatých svahoch sa vyskytuje viacero menších jaskynných dutín. Pod Havraňou skalou v Suchej doline sa nachádza zvláštnosť Slovenského raja – Občasný prameň.
2.Stratenský kaňon kratší, avšak romantický kaňonovitý úsek horného toku Hnilca (pramení o 14 km vyššie pod vrchom Kráľovej hole) medzi obcami Stratená a Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Tiesňava sa niekoľkokrát ohýba okolo vápencových brál vysokých miestami až 80 m. Pôvodne ňou po celej dĺžke viedla cesta, ktorej podstatná časť sa po výstavbe tunela povyše obce Stratená stala prístupná len pre peších. Počas SNP sa pri vyústení tunela uskutočnili ťažké boje.

„ Na Kráľovu Hoľu“

Kráľova hoľa sa vypína do nadmorskej výšky 1946 metrov a predstavuje najvyšší vrchol východnej časti Nízkych Tatier. Kráľova hoľa predstavuje výrazný a neprehliadnuteľný, prevažne hôľny masív, tróniaci na geograficky významnom mieste. Z južnej strany ležia bezprostredne pod ňou horehronské obce Šumiac a Telgárt, zo severnej je najbližšie položená Liptovská Teplička. Tieto obce sú zároveň aj hlavnými turistickými východiskami na jej vrchol. Okolie Kráľovej hole je jedným z najvýznamnejších prameníšť vodných tokov na Slovensku. Z rôznych strán na jej úbočiach totiž pramenia až štyri významné slovenské rieky – Hron, Hnilec, Hornád a Čierny Váh, i niekoľko potokov, čím predstavuje dôležitú križovatku hlavných slovenských rozvodí.

 

Kráľova hoľa je pomerne náročným turistickým cieľom, pretože najrýchlejšie sa na ňu dá dostať modro značenou trasou zo Šumiaca, čo obnáša vyše troch hodín neustáleho výstupu po trase dlhej 5,1 kilometra, s prevýšením až 1066 metrov. Iným východiskom je rázovitá Horehronská obec Telgárt, odkiaľ výstup zeleno značením turistickým chodníkom cez Kráľovu skalu trvá 3,5 hodiny a červenou Cestou hrdinov SNP tiež vyše troch hodín. Ďalším prístupovým variantom je pochod od východu z Pustého Poľa, trvajúci asi 3,5 hodiny. Zo severnej – liptovskej strany, sú výstupy ešte dlhšie a namáhavejšie. Napríklad z Liptovskej Tepličky trvá túra na vrchol Kráľovej hole až takmer 5 hodín. A kto je dobre trénovaný, môže zvoliť prístup aj z Vernára, čo znamená až vyše 5 hodinový výstup. Výlet na Kráľovu hoľu je celodenná záležitosť, všetko sú to však scenericky nevšedné trasy s množstvom zaujímavých prírodných úkazov, i očarujúcich výhľadov. Masív Kráľovej hole poskytuje vyžitie okrem turistov i milovníkom horskej cyklistiky, či v zime bežkárom, alebo skialpinistom. Netreba však pri týchto športových aktivitách zabúdať na fakt, že sa pohybujeme v teritóriu národného parku.

„Prielom Hornádu“

Najmohutnejší a najkrajší kaňon dlhý asi 16km, zaujímavý svojou dĺžkou, hĺbkou, strmými miestami až 300m vysokými bralami, ktoré lemujú po oboch stranách rieku Hornád. Na tejto trase je zabudovaných 7 kovových mostíkov, asi 320m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140stúpačiek a 70m drevených lávok.

Je výrazným krajinným celkom s veľmi pôsobivými skalnými útvarmi (Tomášovský výhľad, Ihla, Kazateľnica). Tento charakteristický reliéf značnou mierou ovplyvňuje mikroklímu územia a pôsobí na druhovú skladbu zastúpených rastlinných spoločenstiev, ktoré sa vyznačujú veľkou pestrosťou. Prielom Hornádu je Národná prírodná rezervácia s výmerou 290 ha a vedie ním modrý turistický chodník.

  

Okolie: NPR Prielom Hornádu, NPR Kyseľ, PR Hradisko, Hrdlo Hornádu, Zelená hora, Ihrík, Kláštorská roklina, neprístupná Zelená dolina, Letanovský mlyn, Majerská, Ludmanka, jaskyňa Čertova diera, Ihla, Kazateľnica, Tomášovský výhľad, Sovia skala

Prístup: z Podleska, Kláštoriska, Čingova, Spišských Tomášoviec, Hrabušíc a Smižian.

 

Medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie oblasti patria taktiež rokliny Suchá Belá a Veľký Sokol či Tiesňavy.